V dňoch 8.-15.7 som sa zúčastnil plachtárskej súťaži v Dubnici. Dubnicu som zvolil preto, lebo to bol jediný voľný termín, ktorý mi vyhovoval . Zbalil som osu 83, tranďák, padák a vyrazil do „neznámej“ Dubnice.

Prvý bol šok po príchode na letisko. Mal som pocit, že si ani nikto nevšimol môj príchod. Bolo tam milión paragánov asi z celého sveta, veľmi rušná prevádzka a ešte k tomu aj svadba v letiskovom bare. Na druhý deň sa to ale znormalizovalo. Rýchlo berieme rozkazy a ťaháme na grid. Registujem tu celkovo asi 16 mašín zo Slovenska, Kunovíc a Zbraslavíc. Je tu aj jedna funny posádka zo Senice (Lukáš+Ľudo). Na dvoch ľudí majú asi v Blaníku geretov asi ako pre siedmych :)

asi tri BT antény, 20 metrov rôznych káblov, batérií a adaptérov. Nakoniec som na to prišiel: jeden je softverista a druhý opravár televízorov.

1. Nová Dubnica – Prievidza – Bošany – Motešice – Beluša – LZDB
Prvá disciplína bola celkom v pohode. Počasie sa po „odpáskovaní“ začalo zlepšovať. Mierne problémy nastali až na poslednom ramene . Zoškrtalo to niektorých v Partizánskom, alebo pri Bánovciach. Ja som sa zachránil na Baske pri T.Tepliciach.
Doleteli sme piati. Bohužiaľ večer vidíme, že od Čiech sa sunie na nás fronta :(, ktrorá nás na pár dní uzemnila.

2. Dubnica – Rybany – Martinské Hole – Cígeľ – Beluša – LZDB
Najväčšia bieda bola udržať si nejakú výšku pred odletom na pásku. Ale po štyroch neletových dňoch som ochotný lietať v hocičom a asi v 800 m pretínam a vyrážam. Niekde na úrovni Vesteníc konečne dotáčam slušnú výšku a pridávam. Druhé rameno v pohode. Za Martinkami sa mi prestávajú páčiť kumuly – sú nižšie a rozpadnuté. Otáčam späť na Cígeľ... a samozrejme pri Prievidzi trochu problémy.
Pri Bojniciach sa zase lepím na smreky, no za Rudnom mi AjPek už sľubuje v pohode doklz. Dokĺzali sme tentoraz štyria.

3. Nová Dubnica – Rajec – LZTN – Beluša – LZDB
Nedeľa. Už sme vlastne mali byť na ceste domov, ale je vypísaná disciplína. Potrebujeme ešte jednu – do tretice. Zvláštna obloha... stojíme na gride, ešte na obed žiadny kumul, vzduch ako keby stál. Karol ale nečaká a berie Cirrusa ako prvý - my samozrejme všetci rýchlo za ním. Hodinu sa trápim niekde v300 – 400 m, vidím veľa opakovaných vlekov. Potom sme sa všetci zafixovali do jedného stupáku nad letiskom a zariadili sme paragánom a „Quidovi“ chvíľku prestávku. Rýchlo pretínam pásku a mastím na sever. Otáčam na kraji prvého cilindra späť. Veziem sa spolu s Romanom „LJ“ na pekných 2 tísíc skoro až po Trenčín. Tu len doberiem doklzovú výšku a v duchu už rozmýšľam o balení vecí. Pristávam ako prvý, ale na letisku je neznesiteľné teplo ako v trópoch. Dnes celkovo doleteli deviati – zvyšok je penalizovaný, alebo niekde po poliach.

 Zo súťaže mám celkom dobrý dojem. Letisko je veľmi dobre vybudované, s perfektnou možnosťou stravovania a sociálneho zázemia... a samozrejme dobrého lietania v zaujímavom teréne. Fotogaléria