História Aeroklubu Banská Bystrica (1933-1956)
1933
Aeroklub Banská Bystrica vzniká v septembri roku 1933 ako jeden z prvých aeroklubov na Slovensku.
1934
V roku 1934 začína výcvik prvých motorových pilotov v akcii „ 1000 pilotov republike“.
1935
V tomto roku boli usporiadané v Banskej Štiavnici prvé preteky v bezmotorovom lietaní. Ako divák sa zúčastnil aj Jozef Revallo z B.Bystrice, ktorý potom zo svojím bratom Milanom zhotovil bezmotorové lietadlo vlastnej konštrukcie , s ktorým sa potom pokúšal vzlietnuť z vrchu Urpín pri B.Bystrici. Bez gumového štartovacieho lana sa mu to ale nepodarilo. V tejto dobe Václav Kunc majster v autodielni p.Majera so skupinou nadšencov postavili motorové lietadlo vlastnej konštrukcie , ale toto nevzlietlo. Potom táto skupina postavila školný klzák , s ktorým na planine pri Selciach vykonali niekoľko krátkych skokov pomocou gumového lana. Následne táto skupina postavila malé motorové lietadlo amatérskej konštrukcie Henriho Migneta (Nebeská blcha) , ale ani toto nikdy nelietalo. Nikto v tom čase nemal pilotný výcvik a tiež tomu začala brániť vážnosť politickej situácie.
1940
Ďalšia činnosť pokračovala po vzniku Slovenského štátu , keď v „Perle“ na Hornej ulici začala stavba troch školných klzákov Zőgling v dielni , ktorú dal bezplatne k dispozícií jej majiteľ pán Nutter. Členov letky „ Slovenského leteckého sboru” , ktorí bezplatne pracovali viedol Václav Kunc.
Práce v „Perle” na Hornej ulici
1941
Do B.Bystrice prichádza Anton Královič – inštruktor bezmotorového lietania , pod ktorého vedením sa stavba klzákov dokončila. V tom čase našiel prof.L.Kindernay pri dedine Veľká Lúka terén , ktorý vyhovoval na výcvik stupňa „A” ( kĺzavý let v trvaní min. 30 sekúnd) Ing. Šándor vybavil povolenie na použitie pozemku na kurz, ďalej ubytovanie a stravovanie pre žiakov , takže v auguste sa konal výcvik stupňa „A” , ktorý viedol inštruktor Královič. Úspešne ho skončilo 20 účastníkov.
1942
Na Veľkej Lúke je usporiadaný ďalší kurz stupňa „A” , ktorý viedol Jozef Valachovič . Na tieto účely bol pridelený klzák SG-38.
Letisko Veľká Lúka – II.kurz
1943
Na Straníku pri Žiline urobili výcvik a skúšky „B” Ján Revallo , Vilo a Julo Hudecovci. Bol vyhliadnutý terén pri Šalkovej, ktorý umožňoval bezmotorové lietanie všetkých stupňov , ale musela byť najprv odlesnená časť svahu. Dočasne sa preto ešte využívala plocha pri Selciach. Bol dovezený nedokončený vetroň GB-II z Bratislavy, ktorý bol dokončený v leteckej dielni pod vedením V.Hudeca. V auguste bol ešte usporiadaný kurz na Veľkej Lúke , pričom boli vykonané krátke kĺzavé lety s týmto vetroňom.
Na Šalkovskom svahu – Albín Filo
1944
V apríli vykonal V.Hudec na klzáku SG-38 na Straníku skúšku „C”. Potom pracoval v tamojšej leteckej dielni až do začiatku SNP. Po vypuknutí SNP až do konca vojny bola akákoľvek letecká činnosť utlmená. Členovia a piloti v dielňach akurát odstraňovali niektoré nedostatky na vetroni GB-II. Na Straníku prebiehala stavba dvojsed. vetroňa A.Královiča KSM-1.
1945
Je po vojne...
Ako prvá vzniká odbočka Slovenského národného aeroklubu na čele s MUDr.Petelenom, primárom nemocnice, veľkým leteckým nadšencom a Ing. Šandorom ako tajomníkom. Prebehla celoslovenská ustanovujúca schôdza v Bratislave, v hoteli Carlton, kde sa zúčastnili aj naši zástupcovia.
Už 17.júna 1945 fúkal priaznivý severný vietor, ktorý na blízkych svahoch vytváral výstupné prúdenie , umožňujúce dlhšie plachtárske lety. Podarilo sa zvolať dostatočný počet pomocníkov (väčšinou leteckých modelárov) na transport rozobratého vetroňa na transportnom vozíku na vhodné miesto štartu nad Šalkovou a tam ho zložiť. Prvý do vetroňa GB-II nasadol najskúsenejší Julo Hudec a lietal 2 a pol hodiny nad svahom. Potom dokázal odvážne ale bezpečne pristáť na mieste, kde pred tým odštartoval. Umožnil tak odštartovať aj svojmu bratovi Vilovi, ktorý tak isto lietal najprv nad Šalkovou a keď získal dostatočnú výšku, zaletel nad svah Starej Kopy, kde v danom vetre nalietol silné stúpanie. Zakrátko už lietal vysoko nad Kopou, čo mu umožnilo zaletieť až nad okraj B.Bystrice, kde hľadal vhodné miesto na pristátie vetroňa , aby čo najviac skrátil jeho spätný transport. Úspešne pristál na ploche pred „starou” nemocnicou, ktorá bola vtedy ešte voľná.
Šalková 17.jún 1945 pri GB-II pred vzletom Jula Hudeca
Zľava : Ján Mojžiš, Ladislav Surovič, Jozef Surovič, Oto Krippner, Julo Hudec, Ján Revallo, Vladimír Říha, Vilo Hudec, ?, Ján Krákora
1946
Vhodný vietor umožnil zloženie prvých „C” skúšok (plachtenie min. 5 minút nad miestom štartu). Julo Hudec ako prvý splnil podmienku na „strieborné” C, keď lietal 5 hodín a 9 minút na vetroni GB-II. V auguste je usporiadaný v Šalkovej kurz A. Pri hati bola postavená drevená ubytovňa s kuchyňou pre účastníkov kurzov. V tomto roku boli zložené skúšky : (17 x A, 16 x B , 2 x C)
1947
Na letisku Sliač bol prvý kurz lietania pri štarte navijákom. Behom kurzu dosiahol na vetroni Z-24 Ján Revallo výšku 2100 m , čím splnil ako prvý v B.Bystrici podmienku D 2 . V tomto roku boliv Šalkovej zložené skúšky : (5 x B , 4 x C)
1948
Na Sliači je usporiadaný ďalší navijákový kurz a aj prvý kurz lietania v aerovleku, keď vlekárom bol Jozef Glesk. Aj v Šalkovej bola úspešná výcviková činnosť. Nalietalo sa 113 hodín. V tomto roku boli zložené skúšky : (17 x A, 5 x B , 1 x C)
1949
V Šalkovej bola prvý krát na Slovensku prekročená výška dosiahnutá s vetroňom vo vlnovom prúdení . Vilo Hudec s vetroňom GB-II dosiahol 3200 metrov , teda ako podmienku na zlatý odznak. V tom roku bol pridelený vetroň Kranich , čo znamenalo medzník v plachtárskom výcviku , nakoľko sa začína prechádza´t na výcvik v dvojitom riadení s inštruktorom. V leteckej dielni bola vykonaná revízna oprava výkonného vetroňa VSB-37. Žiaľ bolo s ním nalietané len niekoľko štartov navijákom , lebo pri nepodarenom štarte v Šalkovej bol poškodený trup a zistené nedostatky v glejení , čo znamenalo jeho vyradenie. Dostali sme tak isto prvý vetroň Šohaj. Na letisku v Šalkovej sa vykonali prvé štarty navijákom na svah , čím odpadli namáhavé a zdĺhavé transporty lietadiel na miesto štartu.
V lete bol dokončený hangár „Caminaty” v Šalkovej. V tomto roku bolo nalietané : 1634 štartov / 227 hodín. Boli zložené skúšky : (12 x A, 5 x B , 2 x C).
Hangár „Caminaty” v Šalkovej
1950
Výcvik sa vykonáva kombinovaným spôsobom. Prvé priamočiare lety na školnom klzáku , nácvik zatáčok na dvojsedadlovom vetroni – čo urýchlilo a skvalitnilo výcvik. Vilo Hudec vykonal prvý cieľový prelet Sliač – Štúrovo a v auguste dosiahol v mraku 4570 m . V „Smrečine” začal stavať aj za pomoci členov aeroklubu Anton Královič dvojmiestny vetroň vlastnej konštrukcie K-7. V Šalkovej boli v tomto roku usporiadané až 3 výcvikové kurzy pre záujemcov zo stredného i západného Slovenska. Boli ukutočnené prvé 4 prelety na strieborné C.
Ján Jamnický a Julo Hudec zaleteli na vetroňoch až do Maďarska.
1951
Odobratím dvojsedadlového vetroňa a následne aj vlečného lietadla utrpeli aj podmienky pre výcvik a najviac aj pre výkonné plachtenie.
V Partizánskom sa konali V. Majstrovstvá Slovenska v bezmotorovom lietaní, ktorých sa zúčastnili z B.Bystrice Ladislav Surovič a Viliam Hudec. Ladislav Surovič skončil piaty a V. Hudec , ktorý preletom 320 km získal poslednú podmienku pre zlatý odznak skončil tretí.
1952
Pre zlé glejenie boli zrušené všetky školné klzáky a odvtedy sa školilo len na dvojsedadlových vetroňoch. V júni bol pridelený dvojsedadlový vetroň LG-130, až do konca roka maximálne využitý. Náš aeroklub školil s ním aj na starom letisku v Lučenci a Brezne-Rohoznej. Boli vykonané ďalšie prelety do Lučenca.
1953
Výcvik prebieha podľa osnovy letovej prípravy. Dostali sme nové dvojsedadlové vetrone VT-109. Výcvik bol obmedzovaný rôznymi opatreniami v záujme kontroly lietania nad územím republiky. V júli bol usporiadaný v Šalkovej ďalší elementárny kurz. Výcvik bol ovplyvnený nedostatkom aktívnych inštruktorov.
1954
Boli zrušené všetky letiská nevhodné pre motorové lietanie , teda aj Šalková.
1955
Pre výstavbu betónového pásu na letisku Sliač nemohla byť žiadna letecká činnosť , takže aeroklub B.Bystrica mohol používať len letisko v Očovej. V takýchto sťažených podmienkach bola činnosť aeroklubu obmedzená. Inštruktor Ondrej Hudoba dosiahol v mraku výšku skoro 10 000 m a preletel v oblakoch 320 km.
Letisko Sliač (1956-2006)
Aeroklub Banská Bystrica vedie po presťahovaní Ondrej Hudoba na letisku Sliač. Aeroklub si však už po presťahovaní na letisko Sliač aj z rôznych objektívnych dôvodov nevybudoval svoje vlastné nehnuteľnosti aké mal na letisku v Šalkovej. Užívali sme nájomne iba hangár v civilnej časti letiska bývalých ČSA. Akékoľvek majetky aeroklubu boli zložené v priestoroch letiska len v dočasných garážach a prenosných obytných bunkách.
Napriek tomuto aeroklub zabezpečuje výcvik pod vedením Albína Fila , Milana Vitáliša a Miroslava Zemka. Členská základňa v tých rokoch je pomerne stabilná , dosahovala v priemere 40 - 60 členov , ktorý vykonávali plachtársky aj motorový výcvik. Na letisku Sliač v tom čase (ako aj dnes) fungovali tri aktívne zložky : Aeroklub , ČSA a Armáda. Už tým bolo prostredie tohto letiska špecifické a mnohé naše požiadavky sme museli buď prispôsobiť alebo jednoducho si ich odpustiť.
Situáciu samozrejme nezlepšil ani príchod „Sovietskej armády“ na Sliačske letisko v auguste 1968. Naše lietanie sa ešte naďalej obmedzuje a veľakrát už nie sú pre nás isté ani víkendové dni. Hustota pohybov „Rusov“ na letisku je enormná : stíhací bombardovací pluk aj vrtuľníky brázdia oblohu deň-noc s obrovským hlukom, čo značne s odporom berie aj miestne obyvateľstvo.
V 70.-tych a 80.-tych rokoch sa to snažia náčelníci aeroklubu (M.Zemko, J.Bereš, P. Kapec) riešiť zabezpečenie zdĺhavého výcviku aspoň letnými sústredeniami na okolitých letiskách (Martin, Lučenec, Ružomberok). Tieto sústredenia bola snaha čo najviac vzužiť letovo , napr. v Lučenci , kde nebol výnimkou prvý štart o 5:50 hod. a celkovo 120 navijákových štartov denne.
Po roku 1989 dochádza k reorganizácií aeroklubov vzikom SNA a aj vytvoreniu vlastných samostatných subjektov pre každý aeroklub. Na aerokluby je letecká technika a nehnuteľnosti delimitovaná z bývalých oranizácií Zväzarmu. Bohužiaľ náš aeroklub nenadobudol v tom čase žiadny hangár ako väčšina ostatných aeroklubov. Od toho času nastal ťažký vyjednávací proces prenájomných zmlúv buď zo strany ČSA , SSL alebo armády. V roku 2001 však armáda hangár , kde sídlil v nájme náš aeroklub vyhlásila ako prebytočný majetok a ponúkla ho do predaja. V ponukovom konaní prejavilo záujem o hangár Ministerstvo Dopravy SR ako zriadovateľ Slvenskej Správy Letísk so sídlom na Sliači . Nehnuteľnosť mu bola následne odpredaná.
Od toho času začal riaditeľ SSL riešiť proces nášho vysťahovania z letiska Sliač výpoveďou z priestorov. Nedočkali sme sa pomoci od zástupcov mesta Banská Bystrica , Krajského úradu ani predsedu VÚC BB.
Vnútorná situácia v aeroklube značne personálne decimovala naše stavy . Veľa členov sa rozhodlo v tom čase rezignovať na aktívne lietanie alebo prejsť do vedľajších aeroklubov. V máji 2006 prišla definitívna výpoveď z hangáru a deň 21.5. 2006 sa považuje ako deň , keď aeroklub opúšťa priestory letiska Sliač po 50 rokoch. Nakladáme našu techniku a majetok a prevážame na letisko v Očovej.
Posledná zima na Sliači 2005/2006
Poďakovanie : odchádzalo sa nám ťažko , ale chcem naopak vyjadriť vďaku všetkým predstaviteľom armády , ktorí počas nášho 50-ročného pobytu na Sliači vedeli nájsť vždy vzájomný spôsob spolupráce. Boli to priatelia lietania a nezabúdali , že všetci niekedy začínali v aerokluboch.
Letisko Očová (od 2006)
Začiatkom roku 2006 sme dostali pomoc v našej neľahkej situácii z aeroklubu Očová.
Bolo nám umožnené presťahovať sem leteckú a potrebnú pozemnú techniku. Tak isto nám bolo po vzájomnej dohode umožnené vykonávať aktívnu leteckú činnosť z tohto letiska . Prostredie nás privítalo veľmi priateľsky a ukáže len čas , čo táto zmena prinesie pre náš Aeroklub Banská Bystrica...
