Tento týždeň presne 17.septembra uplynulo 80 výročie keď v roku 1944 počas SNP

pristál na letisku Zolná 1. Čs letecký pluk. Nakoľko to máme hneď za humnami

– v blízkosti letiska Očová tak sme si chceli túto udalosť trochu pripomenúť.
1.Čs letecký pluk priletel na stíhačkách Lavočkin La-5FN pod velením kpt.Fajtla.

Pristáli na letisku TriDuby ale vzápätí boli redislokovaní na toto poľné letisko

v Zolnej. Odtiaľto vykonávali svoje operačné bojové lety na podporu povstalcov.

Dalo by sa o tom veľa písať ale veľmi pekne to opísal J.Rajlich z VHÚ.

Pôsobenie takéhoto stíhacieho pluku v tyle nepriateľa na území povstalcov

je na evrópskom kontinente úplne výnimočné . Z nášho pohľadu by sa to mohlo

dnes javiť ako úžasný odvážny až kovbojský kúsok týchto pilotov na našom území.

Už aj preto im patrí naša spomienka a vďaka.

Letecká sezóna roku 2022 sa postupne blíži k záveru . Zbadať to aj podľa toho , že po jednotlivých letiskách

sa pomaly začínajú organizovať rozlúčkové akcie zo sezónou. Aj na letisku v Očovej sa znovu "hecli" a

zorganizovali v sobotu 24.septembra tradičný Guláš Rallye.  Pripravil to AK Očová s podporou

Varga + Bednár family.

Podarilo sa tradične zorganizovať veselú súťaž v kategórii pre motorových aj bezmotorových pilotov .

Nám sa podarilo využiť tento pekný jesenný deň a preškoliť ešte na nášho Astira CS-77 Martina Glogovského.

Foto link Stano Oršula

V stredu 20.4. nás poctil návštevou v našom skoro neplachtárskom priestore R 225 jeden pretekár z aktuálnych pretekov Pribinacup 2022 v Nitre . Na letisku v Čeríne pristál so svojou krásnou LS-7 Neo Roelof Corporaal z Holandska . Dostali pomerne ambicióznu trať s otočením Ďumbiera pod skoro zatiahnutou poobednajšou oblohou. Niektorí to vzdali už pred vstupom do hôr zo západu ale niektorí to riskli a lietali tu na malých výškach. Sledoval som ho na trackeri už po vstupe do priestoru R 225 a keď som videl , že pristáva v Čeríne hneď som štartoval. Asi som urobil aj dobre , lebo letisko Čerín je dnes už v privátnych rukách a vstupná cesta je starostlivo zamknutá masívnou rampou . Našťastie sa mi podarilo zohnať číslo na starostu Čerína a poprosiť ho o odomknutie rampy. Vytiahol som ho z pálenice ale celkom ochotne nám prišiel rampu odomknúť.

Kým Roelofa prišiel vyzdvihnúť jeho otec Dirk ,tak sme chvíľu debatovali o našom lietaní na vetroňoch tu v strede Slovenska. Až večer som zistil ,že je profesionálnym zamestnaním ako pilot KLM a lieta na Boeingoch. Bol veľmi rád , že som sa zastavil mu pomôcť dostať von zo zamknutého letiska. Tak aspoň sa mu dostalo trochu z našej pohostinnosti. A ďakujem aj pánovi starostovi Kmeťovi z Čerína , ktorý operatívne dobehol. Po Roelofovi mi na pamiatku zostala jedna pekná učebnica plachtenia v jeho originálnom vydaní ... Ďakujem.

Miro Mlynárik

Čas beží veľmi rýchlo , generácie sa striedajú a už iba zopár členov si ešte uchováva v pamäti naše lietanie na letisku Sliač.

Mne sa spomienky vrátili keď sa mi v rukách ocitli staré čiernobiele fotky nafotené z paluby VSO-10 (OM-8515) počas môjho prvého 300 km preletu zo Sliača. Pre neskôr narodených musím uviesť , že v tom čase sa deklarácia a potvrdenie preletu dokladala komisárovi barozáznamom a doloženými fotkami . Foto preletu muselo byť doložené predpísaným postupom ako súvislá rada fotiek celého letu na filme. Jednotlivými zábermi sa na filme potvrdzoval : odlet/otočenie bodov/ dosiahnutie návratového letiska.  Tí čo vtedy lietali mi isto potvrdia , že uletenie preletu bola vtedy jedna vec a samotné správne nafotenie vec druhá. Fotili sme vtedy na nejaké staré čiernobiele filmy ešte z NDR a tie mali vzácnu vlastnosť , že ste po odletení preletu niekedy vytiahli po vyvolávaní celý film prázdny. Občas zlyhal film a občas starý mechanický foťák zo ZSSR.